Saida mak SQL?

SQL mak forma badak ida husi lian pergunta estruturadu, no pronunsa hanesan S-Q-L ka dalaruma hanesan See-Quell.

Lian baze dadus ne’e dezeña liu-liu atu mantein dadus iha sistema jestaun baze dadus relasionál sira. Ida ne’e hanesan instrumentu espesiál ida-ne’ebé profisionál dadus sira uza atu trata dadus estruturadu (datus ne’ebé rai iha forma tabela). Ida ne’e mós dezeña ba prosesamentu stream iha RDSMS.

Ita bele fasil atu kria no manipula baze dadus, asesu no modifika liña no koluna sira iha tabela, etc. Lian pergunta ne’e sai hanesan padraun ba ANSI iha tinan 1986 no ISO iha tinan 1987.

Se ita hakarak hetan servisu iha área siénsia dadus nian, entaun ne’e mak língua importante liu atu aprende. Empreza boot sira hanesan Facebook, Instagram, no LinkedIn, uza SQL hodi rai dadus iha back-end.

Tanbasá mak SQL?

Ohin loron, SQL uza iha siénsia dadus no análize. Tuir mai esplika tanbasá mak ema barak uza ida-ne’e:  

Utilizasaun báziku SQL ba profisionál dadus no utilizadór SQL mak atu hatama, atualiza, no hasai dadus hosi baze dadus relasionál.

SQL permite profisionál dadus no utilizadór sira atu halo retiru dadus hosi sistema jestaun baze dadus relasionál sira.

Ida ne’e mós ajuda sira atu deskreve dadus estruturadu.

Ida ne’e permite utilizadór SQL sira atu kria, soe, no manipuladu baze dadus no nia tabela sira.

Ida ne’e mós ajuda atu kria vizaun, prosedimentu armazenadu, no funsaun sira iha baze dadus relasionál.

Ida ne’e permite ita atu define dadus no modifika dadus ne’ebé rai iha baze dadus relasionál.

Ida ne’e mós permite utilizadór SQL sira atu estabelese lisensa ka limitasaun sira iha koluna tabela, vizaun, no prosedimentu armazenadu sira.

Istoria SQL

“Modelu Dadus Relasional ba Banku Dadus Fahe Boot” mak surat-tahan ida-ne’ebé publika husi sientista komputadór boot “E.F. Codd” iha tinan 1970.

Peskizador IBM Raymond Boyce no Donald Chamberlin hahú dezenvolve SEKEL (Liafuan Kestionariu Ingles Estruturadu) hafoin aprende husi surat-tahan ne’ebé E.F. Codd fó. Sira na’in rua dezenvolve SQL iha laboratóriu Peskiza San Jose husi IBM Corporation iha tinan 1970.

Iha tinan 1970 nia rohan, relasaun ho software Inc. dezenvolve sira-nia SQL ulukliu uza konseitu E.F. Codd, Raymond Boyce, no Donald Chamberlin. SQL ida-ne’e bazeia tomak ba RDBMS. Relasional software Inc., ne’ebé agora koñesidu hanesan Oracle Corporation, introdús Oracle V2 iha Junu 1979, ne’ebé mak implementasaun dahuluk ba lian SQL. Versaun Oracle V2 ne’e funsiona iha komputadór VAX.

Prosesu SQL

Bainhira ita ezekuta SQL nia komandu iha kualkér sistema jestaun baze dadus Relasional, sistema ne’e automatikamente hetan rutina di’ak liu atu hala’o ita-nia pedidu, no enjeñeiru SQL determina oinsá atu interpreta komandu partikulár ne’e.

Kestionariu Estruturadu iha komponente haat tuir mai iha prosesu:

Query Dispatcher

Optimization Engines

Classic Query Engine

SQL Query Engine, etc.

Motór pergunta klasiku ida permite profisionál dadus no utilizadór sira atu mantein pergunta la’ós SQL. SQL nia architutura hatudu iha diagrama tuir mai ne’e:

Komandu SQL balun

SQL nia komandu sira ajuda atu kria no jere baze dadus. Komandu SQL ne’ebé baibain uza maka’as mak temi iha kraik:

  1. CREATE command
  2. UPDATE command
  3. DELETE command
  4. SELECT command
  5. DROP command
  6. INSERT command

CREATE command

Komandu ida-ne’e ajuda atu kria baze dadus foun, tabela foun, vizaun tabela, no objetu sira seluk iha baze dadus.

UPDATE command

Komandu ida-ne’e ajuda atu atualiza ka muda dadus ne’ebé rai iha baze-dadus.

DELETE command

Komandu ida-ne’e ajuda atu hasai ka halakon rejistu sira ne’ebé salva ona husi tabela baze dadus. Nia halakon duples single ka multiple husi tabela baze dadus nian.

SELECT command

Komandu ida-ne’e ajuda atu asesu ba liña ida-ne’ebé iha liña ida-ne’e ka iha tabela oin-oin husi baze-dadus. Ita mós bele uza mandamentu ida-ne’e ho Klauzula WHER.

DROP command

Komandu ida-ne’e ajuda atu hasai meza tomak, haree meza, no sasán sira seluk husi baze-dadus.

INSERTU command

Komandu ida-ne’e ajuda atu hatama dadus ka rejistu iha tabela baze dadus. Fasil atu hatama rejistu sira-ne’e iha liña ida de’it no mós iha meza oin-oin.

SQL vs No-SQL

Tabela tuir mai deskreve diferensa entre SQL no NoSQL, ne’ebé nesesáriu atu komprende:

SQLNo-SQL
1. SQL is a relational database management system.1. While No-SQL is a non-relational or distributed database management system.
2. The query language used in this database system is a structured query language.2. The query language used in the No-SQL database systems is a non-declarative query language.
3. The schema of SQL databases is predefined, fixed, and static.3. The schema of No-SQL databases is a dynamic schema for unstructured data.
4. These databases are vertically scalable.4. These databases are horizontally scalable.
5. The database type of SQL is in the form of tables, i.e., in the form of rows and columns.5. The database type of No-SQL is in the form of documents, key-value, and graphs.
6. It follows the ACID model.6. It follows the BASE model.
7. Complex queries are easily managed in the SQL database.7. NoSQL databases cannot handle complex queries.
8. This database is not the best choice for storing hierarchical data.8. While No-SQL database is a perfect option for storing hierarchical data.
9. All SQL databases require object-relational mapping.9. Many No-SQL databases do not require object-relational mapping.
10. Gauges, CircleCI, Hootsuite, etc., are the top enterprises that are using this query language.10. Airbnb, Uber, and Kickstarter are the top enterprises that are using this query language.
11. SQLite, Ms-SQL, Oracle, PostgreSQL, and MySQL are examples of SQL database systems.11. Redis, MongoDB, Hbase, BigTable, CouchDB, and Cassandra are examples of NoSQL database systems.

Vantajen husi SQL

SQL fornese vantajen oioin ne’ebé halo populár liu iha área siénsia dadus. Ne’e mak língua pergunta perfeitu ida-ne’ebé permite profisionál dadus no utilizadór sira atu komunika ho baze dadus. Tuir mai mak vantajen ka benefísiu di’ak liu husi Lian Pergunta Estrutura:

1. La presiza programa ida

SQL la presiza liña kódigu lubuk boot atu jere sistema dadus. Ita fasil atu asesu no mantein baze dadus hodi uza regra sintátiku SQL simples. Regra simples sira-ne’e halo SQL amigavel ba utilizadór.

2. Prosesa Kestionariu ho lalais

Dadus barak mak bele hetan asesu lalais no efisiente husi baze dadus liu husi SQL nia pergunta sira. Insersaun, deletasaun, no operasaun atualizasaun ba dadus mós hala’o iha tempu ne’ebé menus.

3. Lian Padraun

SQL tuir padraun ne’ebé estabelese ba tempu naruk husi ISO no ANSI, ne’ebé oferese plataforma uniformu iha mundu tomak ba utilizadór hotu-hotu.

4. Portabilidade

Ita bele uza fasil liu iha komputadór, laptop, tablet no telemovel sira. Bele mós uza ho aplikasaun sira seluk tuir utilizadór nia rekizitu.

5. Lian interativu

Ita bele aprende no komprende lian SQL. Ita mós bele uza língua ida-ne’e atu komunika ho baze dadus tanba ne’e mak língua pergunta simples ida. Lian ida-ne’e mós uza hodi simu resposta ba pergunta kompleksu sira iha sekundas balu nia laran.

6. Haree dadus ida liu

Lian SQL mós ajuda halo vizaun oioin kona-ba estrutura baze dadus nian ba utilizadór baze dadus oioin.

Dezvantajen husi SQL

Ho vantajen SQL nian, nia mós iha dezvantajen balun, hanesan tuir mai:

1. Kustu

Kustu operasaun ba versaun SQL balun aas. Tan ne’e mak programador balu labele uza lian Estruturada husi pergunta.

2. Interface is Complexu

Dezvantajen boot seluk tan mak interfesaun lian pergunta estruturadu ne’e difisil, ne’ebé halo difisil ba utilizadór SQL sira atu uza no jere.

3. Kontrola baze dadus parsial

Regra negósiu subar hela. Nune’e, profisionál dadus no utilizadór sira ne’ebé uza lian pergunta ne’e labele iha kontrolu baze dadus kompletu.

Comments

No comments yet. Why don’t you start the discussion?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *